Vianočný VAGeS kvíz

Lektori z nitrianskej Jazykovej školy VAGeS si pre vás tento rok pripravili niekoľko kvízových otázok, týkajúcich sa vianočných a novoročných tradícií krajín, ktorých jazyky u nás vyučujeme. Veríme, že sa dobre zabavíte a niečo nové sa pritom naučíte.

 

Spomedzi účastníkov, ktorí získajú min. 15 bodov, vyžrebujeme výhercov atraktívnych cien.

 

Prajeme veľa šťastia!

Začneme (ne)tradičnými vianočnými dobrotami. Určite všetci poznáte talianske Panettone. Viete, z ktorého mesta pochádza?

Tento taliansky sladký chlieb so sušeným ovocím, pôvodom z Milána, je počas Vianoc obľúbený v celej Európe.

Čo by ste však povedali na morské plody na vianočnom stole? V ktorej krajine sa podávajú na Vianoce grilované krevety na paličke?

Vianoce v Austrálii sú o surfovaní a opaľovaní sa na pláži. Práve preto sú tu veľmi obľúbené jedlá, ktoré sa pripravujú vonku – v záhradách či reštauráciách na griloch.

Austrálske zvyky sú, pochopiteľne, úplne odlišné od tých našich, no aj v Európe vieme nájsť množstvo vianočných kuriozít.

V ktorej krajine si napríklad na Vianoce vychutnávajú túto pochúťku v tvare dreveného polena?

Dezert na obrázku sa volá Bûche de Noël a má predstavovať vianočné poleno. Podľa tradície sa vo francúzskych domácnostiach cez Vianoce malo do krbu priložiť to najväčšie poleno, aby vyhnalo z domu všetko zlo. Vianočné poleno z čokolády túto dôležitú úlohu prebralo aj v domácnostiach bez krbu.

 

Pri polienkach ešte ostaneme. V ktorej krajine nosí deťom darčeky Tió de Nadal (Vianočné poleno)?

Katalánske deti dva týždne pred Vianocami vezmú pekný kmeň, nakreslia mu milú tvár, na hlavu položia klobúk, zakryjú ho dekou, aby mu nebolo zima a štrnásť dní ho kŕmia ovocím, orechami a sladkosťami. Nerobia to však len tak. Svojou starostlivosťou totiž sledujú jasný cieľ – viete, aký? Chcú, aby polienko:

Možno neuveríte, ale deti chcú, aby im na Vianoce polienko vykakalo nejakú odmenu.

Luxusný život sa úbohému, nič netušiacemu polienku skončí na Štedrý deň. Keď je vykŕmené a spokojné, deti po ňom začnú udierať palicou a spievať pesničku:

 

 

Potom sa idú pomodliť do vedľajšej miestnosti, aby bolo výslužky naozaj veľa. Vďaka tomu môžu rodičia pod deku ukryť prichystané maličkosti (väčšinou sladkosti, oriešky alebo datle).

Toto však nie sú jediné darčeky, ktoré španielske deti dostávajú na Vianoce. Viete, kedy si nájdu tie ostatné?

Prinesú ich Traja králi počas noci z 5. na 6. januára. Ráno si ich nájdu pod stromčekom alebo pri topánkach pod oknom. Túto noc volajú Magická noc.

Akým zvieratám nechávajú deti v Španielsku pred dverami mlieko počas tejto Magickej noci?

Ťavám, na ktorých prídu Traja králi, aby sa posilnili po dlhej ceste.

Poďme sa na Santu a Mrázika pozrieť bližšie.

Kým Santovo oblečenie je typicky červené, akú farbu nosí Dedo Mráz?

Tradičný kostým Deda Mráza je modrý s kombináciou bielej alebo striebornej, pretože má symbolizovať zimu a mráz.

 

 

Viete, prečo vlastne Santa Claus nosí červené oblečenie?

Súčasnú podobu dala Santa Clausovi práve spoločnosť Coca-Cola, ktorá ho v 30. rokoch 20. storočia využila vo svojej reklame. Dovtedy sa objavoval v modrom, zelenom alebo bielom oblečení.

 

Kto vie, v akom meste býva Dedo Mráz?

Za najnovšie sídlo Deda Mráza bolo oficiálne vyhlásené mesto Velikij Usťug (Великий Устюг), kde býva so svojou asistentkou – vnučkou Snehulienkou (Sneguročka - Снегурочка).

Francúzsky Mikuláš (Père Noël) má o niečo menej pohľadného asistenta. Zatiaľ čo u nás straší neposlušné deti čert, vo Francúzsku je to Le Père Fouettard, známy tiež ako Čierny Peter, ktorý je pomocníkom Mikuláša.

Pôvodne to bol:

Medzi obyvateľmi severného a východného Francúzska koluje príbeh o mäsiarovi, ktorý kedysi vraždil deti. Svoje hriechy však oľutoval pred svätým Mikulášom a stal sa jeho pomocníkom.

 

La Befana tiež nie je postavička, ktorú by ste chceli stretnúť v tmavej uličke počas Vianoc. V ktorej krajine nosí deťom darčeky práve táto čarodejnica?

Dvanásť dní po Santovej návšteve, v predvečer Zjavenia Pána (5. januára), lieta po celom Taliansku čarodejnica La Befana na starej metle. Podľa ľudových povestí v noci narodenia Ježiša nevedela nájsť Betlehem a hľadá ho dodnes. Popri tom necháva v pančuchách na kozube darčeky dobrým deťom a uhlie tým nezbedným.

Okrem detí dostáva odmenu aj Santa Claus. Tradične preňho deti nechávajú pripravené koláčiky a pohár mlieka. Čo však dostáva ku koláčikom v Írsku?

Santovi sa necháva koláčik a fľaša či pohár piva Guinness spolu s mrkvou pre Rudolfa. V posledných rokoch bol však Guinness vplyvom amerických tradícií predsa nahradený mliekom.

 

Vplyvu západnej kultúry sa nevyhla ani Čína. Vianoce síce nie sú tradičným čínskym sviatkom, v posledných rokoch však naberajú na popularite.

Viete, čo si Číňania vzájomne darujú?

Tento netradičný darček má pôvod v čínskom jazyku. Čínske slovo pre jablko (苹果,píngguǒ) sa totiž podobá na slovo pokoj (平安, píng'ān), ktoré nájdeme aj v čínskom preklade pesničky Tichá noc (平安夜, Píng'ān Yè). Preto sa tzv. "jablká pokoja" (平安果, píng'ānguǒ) darujú na Štedrý večer. Kúpiť dokonca môžete aj jablká so špeciálnou potlačou na šupke, napr. S nápisom pokoj, láska či Veselé Vianoce.

Na Štedrý deň jeden z rodičov ukryje na vianočný stromček uhorku (the Christmas Pickle), ktorá dokonale splynie s farbou jeho vetvičiek. Dieťa, ktoré na ďalší deň nájde túto uhorku ako prvé, dostane jeden darček navyše.

 

U nás, samozrejme, nie sme zvyknutí vešať na stromček žiadne druhy zeleniny, ale skôr salónky. Keby sme ich nemali, neboli by to Vianoce! Možno však neviete, že salónky sú ........... vynález.

Salónky k Vianociam jednoznačne patria a majú pôvod v Maďarsku. Doteraz sa ich tam vyrába najviac. Správna salónka musí byť zabalená do bieleho papierika so strapcami a ešte do farebného celofánu. Tradícia vešania týchto cukríkov na vianočný stromček sa začala v 19. storočí. Pomenovali ju v Maďarsku “szaloncukor”, pretože stromček zvyčajne stál v salóne, teda v akejsi obývačke. Pôvodne boli salónky iba z cukru, až neskôr pribudli rôzne príchute, a tak si dnes môžeme kúpiť želé, kokosovú, jahodovú, vanilkovú, alebo rumovú príchuť.

 

 

K Vianociam nepochybne patria aj koledy. Tá najznámejšia 'Tichá noc, svätá noc' vznikla ...

Vznikla v rakúskej dedinke Oberndorf potom, ako miestny učiteľ a organista Joseph Mohr deň pred Štedrým dňom s hrôzou zistil, že myši prežrali mechy na organe, a tak s miestnym kaplanom zložili jednoduchú pieseň za sprievodu gitary, ktorá sa rýchlo rozšírila po celom svete a dodnes bola preložená do 300 jazykov.

 

Tento príbeh o pôvode piesne Tichá noc je jedným z mnohých, ktoré dokazujú, že aj zdanlivé problémy môžu priniesť úžasné riešenia, ktoré nás nečakane obohatia a posunú vpred.

 

Za tím Jazykovej školy VAGeS Vám želáme, aby ste všetky prekážky premenili na príležitosti na rast, a aby Vás ich prekonávanie len posilnilo.

Prajeme krásne Vianoce a úspešný nový rok 2023.